Stanovisko Poradne a spolupracujúcich MVO (Občan, demokracia a zodpovednosť a Ženské kruhy) v rámci hromadnej pripomienky k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti naďalej ostáva v rozpore s návrhom ministerstva zdravotníctva.
To je výsledok rozporového konania z 21. januára 2014. MVO navrhujú vypustiť z novely ustanovenie, ktoré ukladá pôrodnici povinnosť bezodkladne oznámiť orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately opustenie zdravotníckeho zaradenia matkou po pôrode (s dieťaťom či bez neho) bez súhlasu pôrodnice. MVO tiež navrhujú vypracovať podrobnejší predpis (vyhlášku, metodický pokyn a pod.), ktorý by jasne inštruoval zdravotnícke zariadenia, ako majú postupovať a komunikovať so ženami, ktoré chcú opustiť pôrodnicu na vlastnú žiadosť.
Po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania bude o definitívnej podobe návrhu zákona rozhodovať vláda. MVO preto apelujú na členov vlády a jej predsedu Roberta Fica, aby novelu v znení navrhovanom ministerstvom zdravotníctva neschválili. „Veríme, že vláda posúdi rozpor, ktorý vznikol v súvislosti so snahou ministerstva zdravotníctva obmedziť právo žien slobodne sa rozhodovať o odchode z pôrodnice, so všetkou vážnosťou a s prihliadnutím na medzinárodné a ústavné záväzky v oblasti ľudských práv“, hovorí Vanda Durbáková z Poradne pre občianske a ľudské práva.
„Ženy majú neodňateľné právo samy sa slobodne rozhodnúť, kedy z pôrodnice odídu aj so svojím dieťaťom. Neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by určoval dĺžku ich pobytu či pobytu ich dieťaťa v pôrodnici. Nemôže im to nariadiť ani lekár či lekárka – pôrodnica nie je väzenie,“ dopĺňa Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.
Zástupca a zástupkyne ministerstva zdravotníctva (MZ SR) a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR SR) na rozporovom konaní navrhli úpravu uvedeného ustanovenia, podľa ktorej by sa oznamovacia povinnosť pôrodnice nevzťahovala na opustenie nemocnice na tzv. reverz – teda na vlastnú žiadosť ženy (podanú aj v mene narodeného dieťaťa).
Takáto úprava však problém v skutočnosti vôbec nerieši. „Zákonná ochrana práv a legitímnych záujmov ľudí má byť reálna a nie iluzórna. V praxi odchod na reverz až príliš často nefunguje. Z každodenného kontaktu so ženami poznáme mnohé prípady, keď žena o svojom želaní odísť informovala lekára alebo lekárku, tí však jej vôľu buď ignorovali, alebo jej podali nesprávnu informáciu o tom, že ona síce odísť môže, ale dieťa musí ostať. Výnimkou nie sú ani hrozby o sociálke, polícii či privolanie psychiatra. Žene tak neostáva nič iné, ako sa nedobrovoľne podriadiť a v nemocnici zostať, alebo odísť bez dokladu o tom, že odchádza na vlastnú žiadosť,“ uvádza Zuzana Krišková zo združenia Ženské kruhy.
Rozporové konanie jasne odhalilo, že slovenské zdravotníctvo zatiaľ problematiku postavenia žien v pôrodniciach a starostlivosti o ne či už počas pôrodu alebo bezprostredne po ňom vlastne do hĺbky nereflektuje – ani na úrovni riadiacich zložiek, ani v praxi v zdravotníckych zariadeniach. Kompetentní vyhlasujú, že ženy môžu svoje práva v plnom rozsahu realizovať a nikto ich v pôrodnici násilím nedrží, avšak v realite ženy zažívajú pravý opak.
„K ženám v pôrodniciach sa zdravotnícky personál stále správa ako k nesvojprávnym. Často rozhoduje o nich a ich deťoch bez akejkoľvek rovnocennej a rešpektujúcej komunikácie s nimi. V situácii, keď je žena tesne po pôrode fyzicky aj emocionálne vyčerpaná a mimoriadne zraniteľná, sa tomuto správaniu môže len ťažko brániť. Je načase prestať tieto praktiky akceptovať,“ konštatuje Krišková.
Dôvod predloženia novely v oficiálnej dôvodovej správe nie je uvedený. Ani na rozporovom konaní ho zástupca a zástupkyne ministerstiev nevedeli presvedčivo vysvetliť. „Argumentácia ministerstiev je zmätočná a nelogická. Ak argumentujú potrebou ochrany zdravia žien a detí aj proti ich vôli, potom to nie je v súlade s rozhodnutím ministerstva zdravotníctva neaplikovať novú právnu úpravu na odchody z pôrodnice na reverz. Ak ministerstvá argumentujú ochranou detí, ktoré matky nechajú v pôrodnici a viacsa po ne nevrátia, potom je otázne, prečo sa má nová právna úprava vzťahovať aj na situácie, kedy žena odchádza z pôrodnice s dieťaťom alebo sa po dieťa vráti. Ak chce štát takýmto závažným spôsobom obmedzovať práva žien, musí mať na to jasný a legitímny dôvod a musí ho vedieť verejnosti presvedčivo vysvetliť,“ hovorí Debrecéniová.
„Novela navyše nijako nereflektuje ani dôvody, pre ktoré sa ženy rozhodujú z pôrodnice odísť, napríklad ak sa žena potrebuje starať o ďalšie deti doma, pociťuje výrazné nepohodlie v nemocničnom prostredí, zažíva časté nerešpektujúce a ignorujúce správanie personálu či nemôže byť v nepretržitom kontakte s novorodencom ona alebo jej najbližšia rodina. V prípade rómskych žien sa mnohé z týchto dôvodov ešte znásobujú a často vyúsťujú do vytvárania nepriateľského prostredia a celkovo diskriminácie. V takejto situácii nie je ohlasovanie žien, ktoré z pôrodnice legitímne odchádzajú, ich ochranou, ale ďalším trestom pre ne aj ich deti,“ zdôrazňuje Durbáková.
MVO pripomínajú, že aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu potvrdil, že ženy majú právo slobodne sa rozhodovať o okolnostiach pôrodu, štáty musia toto právo reálne garantovať a nesmú mu vytvárať priame ani nepriame bariéry. To, kde bude žena tráviť čas bezprostredne po pôrode, je nepochybne okolnosťou pôrodu a hrozba nahlásenia štátnemu orgánu je jednoznačnou bariérou pre slobodné rozhodovanie sa o tejto okolnosti.
Podobnú bariéru a zároveň porušenie práv žien a detí predstavuje aj v súčasnosti platná právna úprava o príspevku pri narodení dieťaťa, ktorého vyplatenie je podmienené o. i. tým, že žena neopustí pôrodnicu bez súhlasu ošetrujúceho lekára, resp. zdravotníckeho zariadenia. „Takáto právna úprava predstavuje navyše aj formu ekonomickej sankcie za uplatnenie si práva slobodne sa rozhodovať – a má osobitne devastačné dopady na ženy a deti zo sociálne znevýhodnených komunít, najmä rómske ženy a deti,“ uzatvára Debrecéniová.
K výsledku rozporového konania sme so spolupracujúcimi MVO vydali aj tlačovú správu.