Európsky súd vo svojom rozhodnutí z 13. novembra 2012 vyhovel sťažnosti sťažovateliek I. G. a M. K.
Rozhodol, že vykonanie sterilizácie bez súhlasu zákonných zástupcov sťažovateliek predstavovalo porušenie vtedy platnej legislatívy a porušilo ich právo na ochranu pred krutým a neľudským zaobchádzaním podľa čl. 3 Dohovoru. Európsky súd tiež vyhlásil, že trestné vyšetrovanie, ktoré vo veci viedli orgány činné v trestnom konaní, nespĺňalo zákonné požiadavky na účinné vyšetrovanie (tiež podľa čl. 3 Dohovoru). Súd ďalej konštatoval, že Slovensko aj v tomto prípade porušilo svoju pozitívnu povinnosť podľa článku 8 Dohovoru, a to zabezpečiť efektívnu právnu ochranu reprodukčných práv zvlášť rómskych žien, ako zraniteľnej skupiny obyvateľstva.
Európsky súd priznal sťažovateľkám aj finančné odškodnenie v sume 28 500 € a 27 000 € a právo na náhradu trov konania.
Keďže sťažovateľka R. H. v priebehu konania v roku 2010 zomrela, Európsky súd sa jej sťažnosťou nezaoberal.